Archeológovia naozaj dokázali, že najstaršou objavenou textíliou, akú ľudstvo kedy vytvorilo, je práve plsť. Naši predkovia ju vedeli vytvoriť z ostrihanej, vypranej a vyčesanej ovčej vlny jednoduchým ručným spracovaním – “plstením” už pred 6 tisíc rokmi. Plstili prevažne nomádske kočovné kmene, ktoré potrebovali prenosný, jednoducho skladný a ľahký príbytok, k vyhotoveniu ktorého potrebovali iba samotnú vlnu, teplú vodu a dve zdravé ruky. Mongolské stany prezývané jurty sa dodnes zhotovujú z vlny rovnakým spôsobom, pretože na technike plstenia sa až do dnešných čias nič zásadné nezmenilo. Na blízkom a strednom východe patrí dodnes k prirodzenej súčasti každodenného života.
S trochou pátosu môžeme tvrdiť, že plsť je najetickejšia a najekologickejšia textília, akú ľudstvo pozná. Etická preto, lebo k získaniu základnej suroviny – vlny – nemusí uhynúť žiadny živý organizmus a ekologická, lebo sa k plsteniu používajú iba čisto prírodné materiály a nemusíme devastovať zásoby vyčerpateľných a neobnoviteľných surovín. Vlnu ovečkám ostriháme a tá im zakrátko dorastie.
K vzniku plste sa viaže niekoľko zaujímavch legiend. Zaujímavá je tá o zvieratách v Noemovej arche, ktoré počas plavby udupávali vypadané vlákna srsti a po vylodení po nich na dlážke zostala súvislá vrstva pevnej látky – plste.
Keď plstenie v strede Európy takmer upadlo do zabudnutia a samozrejmosťou je odievame do umelých vlákien, niekoľko nadšencov v Maďarsku sa pred tromi desaťročiami rozhodlo toto remeslo skúmať a oživiť. Výtvarníci rýchlo objavili neobmedzené možnosti umeleckého využitia ovčej vlny – pretože plsť sa uplatní v odevnom aj interiérovom dizajne, ale vynikajúco sa s ňou pracuje aj ako s maliarskym alebo sochárskym materiálom. Plstenie v súčasnosti ožíva po celom svete a ľudia s nadšením objavujú radosť z jednoduchého vytvárania vlastných vlnených odevných kúskov a ešte väčšiu z ich nosenia. A to najdôležitejšie na koniec – pamätajte, že žiadny iný materiál vás nezohreje tak, ako plsť vytvorená z čistej ovčej vlny.